Právne poradenstvo
Vážení členovia Regionálnej komory Bratislava III
Na rade Regionálnej komory Bratislava III, konanej 3.5.2017, sme jednohlasne odsúhlasili a prijali uznesenie číslo 3 :
- za prácu nadčas musíte dostať mzdu, a to v nadchádzajúcej výplate, čiže odkladanie ich preplatenia je zo strany zamestnávateľa trestný čin nevyplatenia mzdy. Náhradné voľno Vám
môžu dať len s Vašim písomným súhlasom a len Vy si určíte dátum kedy ho budete čerpať.
- že každá vedúca sestra respektíve Váš nadriadený, ktorý Vám
zruší službu neskôr ako 7 dni pred konaním samotnej služby musí mať ku tomu Váš
písomný súhlas, inak koná protizákonne a môže čeliť žalobe. Pozor ! Aj za zrušenú službu vám prináleží mzda, pretože je to prekážka v práci na strane zamestnávateľa, čiže ten si musí velice dobre rozmyslieť či sa mu oplatí vám službu rušiť!
- rovnako ako je to
so zabezpečovaním stravy v každej službe. Zákonník práce nerieši či je deň
alebo noc...jedno hlavné teplé jedlo a vhodný nápoj byť musí, alebo ak nie tak v jeho hodnote
ako náhrada gastro-lístok. Toho času najmenej v hodnote 3,38€
Návšteva lekára - akútna a plánovaná - Ustanovenie zákona nerieši to či pracujete v jedno alebo viac zmennej prevádzke . Nárok na preplatenie návštevy lekára plynie každému zamestnancovi, ak na deň kedy musel navštíviť lekára mu zároveň pripadala zmena.
§ 140 Zvyšovanie kvalifikácie .Vedeli ste, že na základe §140 ZP máte nárok najmenej 5 x. do roka na náhradu mzdy za čas strávený sústavným vzdelávaním? Od roku 2017 každá nemocnica združená v asociácii fakultných nemocníc podľa vyššej kolektívnej zmluvy musí dokonca priznať takýto nárok zdravotníckemu zamestnancovi v rozsahu až 8 dní v roku.
neplatená prestávka v práci. Zamestnávateľ je povinný bez výnimky zabezpečiť prestávku na odpočinok po dobu 30 minút a to v každej zmene, to AKO a KDE si budete týchto 30 minút prestávky čerpať je vaše výsostné právo ! ( v prípade, že bude dodržiavať minimálne personálne normatíva, nemôže ku takejto situácii dôjsť. Treba si uvedomiť, že zamestnávateľ vám z každej zmeny strháva z času stráveného v službe 30 minút, ktoré vám nezaplatí, preto je je nutné si týchto 30 minút naozaj aj uplatňovať a nevenovať ich zamestnávateľovi ! Je to vašich 30 minút !
Budeme Vás inštruovať ako postupovať v prípade, že ste sa práve dozvedela, že Váš zamestnávateľ koná v rozpore s týmito právnymi ustanoveniami.
Dôležitý oznam !
Dôležitý oznam !
Vážene členky , členovia, sestry a pôrodné asistentky.
Dňa 23.5.2017 boli zaslané podnety na najvyšší kontrolný organ SKSaPA, aby bolo začaté disciplinárne konanie voči tým vedúcim sestrám v regióne RK SaPA Bratislava III, ktoré nespĺňajú odbornú spôsobilosť na výkon svojej pozície v zmysle platnej legislatívy. V prípade, že sa týmto šetrením uvedené podnety potvrdia, budú písomne upovedomený zamestnávateľ o porušovaní a zároveň bude podaný podnet na príslušný odbor MZ SR.
(4) Riadenie a organizáciu ošetrovateľskej praxe13) vykonáva sestra, ktorá získala
a) odbornú spôsobilosť na výkon odborných pracovných činností podľa § 11 ods. 1 písm. c),
b) odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností v niektorom zo špecializačných
odborov uvedených v prílohe č. 3 časti D písm. a),
c) odbornú spôsobilosť na riadenie a organizáciu zdravotníctva v niektorom zo špecializačných odborov
uvedených v prílohe č. 4 časti D písm. a) a
d) najmenej trojročnú odbornú prax.
Od riadiacich pracovníkov sa rovnako požaduje a je predpoklad, že sú to osoby so všeobecným rozhľadom a inteligenciou, že majú základné občianske aj právne povedomie. Osoba, ktorá nie je schopná porozumieť výkladu paragrafových znení Zákonníka práce, nie je spôsobilá výkonu svojej funkcie. Jej povinnosťou je efektívne nakladať s finančnými zdrojmi daného zariadenia, čo sa ale nerovná tomu, že sa ma dopúšťať trestného činu nevyplatenia mzdy, čoho sa pravidelne dopúšťa každá jedna už len tým, keď vám tvrdí, že nie je možne preplatiť prácu nadčas. Žiadny zamestnanec nenesie zodpovednosť za ekonomický stav tohto ktorého zariadenia a teda nie je ani povinný znášať úsporné opatrenia formou okrádania jeho samého. Ak vám vaša vedúca sestra tvrdí, že je nútená tak konať "z hora", je povinná to rovnako nahlásiť ! Zamestnanca nemá čo zaujímať a ani brať v úvahu, že jeho nadriadený je tlačený do konania , ktoré je v rozpore so zákonom.
Normatívy minimálneho personálneho obsadenia sestrami
Rušia alebo pridávajú Vám služby "zo dňa na deň ?"
Zákonník práce
č. 311/2001 §90 - odsek 9:
Začiatok a koniec pracovného času
(9) Rozvrhnutie pracovného času je
zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej týždeň vopred a s
platnosťou najmenej na týždeň.
Z uvedenej právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že zamestnávateľ Vám NESMIE zrušiť bez Vášho PÍSOMNÉHO a vopred DOHODNUTÉHO súhlasu službu, preto nerešpektujte telefonáty ani sms-ky typu -"dnes ti rušíme nočnú, je málo pacientov" , takéto konanie je v rozpore so zákonom ! ODPOŔUČAME :
Každý začatý mesiac si vyhotovte kópiu vášho rozpisu služieb . Ako náhle v tomto rozpise dôjde ku zmene Vašej služby a táto zmena bude vykonaná neskôr ako 7 kalendárnych dní pred nástupom do služby a zároveň NEBUDE mať nadriadený pracovník Váš PÍSOMNÝ SÚHLAS oprávňujúci ho ku takejto zmene či zrušeniu služby máte právo takéto konanie, ktoré je v rozpore so Zákonníkom práce č. 311/2001 §90 - odsek 9, napadnúť na príslušnom inšpektoráte práce prípadne sa obrátiť na právne služby SKSaPA - právne služby - poradenstvo a zastupovanie je plne hradené zo strany SKSaPA a právo na takéto poskytnutie má každý platiaci člen SKSaPA.
Právne stanovisko ku nadčasovej práci
Vykonávate prácu nadčas ?
Výkon práce nadčas upravuje ust. § 97 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Vedeli ste, že ak nedáte písomný súhlas zamestnávateľovi ku tomu, aby Vám prácu nadčas kompenzoval náhradným voľnom, potom Vám musí prácu nadčas preplatiť v plnej výške ako riadnu mzdu, ak tak nekoná tak sa dopúšťa trestného činu nevyplatenia mzdy ?
Riešenie nárokov zamestnanca, ktorý vykonával prácu nadčas je vyslovene závislé od jeho vôle. Ak tento zamestnanec ODMIETNE poskytnutie náhradného voľna (toto je možné poskytnúť iba na základe dohody s ním) je možné jeho nároky uspokojiť iba poskytnutím mzdy a mzdového zvýhodnenia. Rovnako tak čas poskytnutia náhradného voľna, ak sa vôbec dohodnú na nahradení práce vykonanej nadčas náhradným voľnom, je závislý na súhlase dotknutého zamestnanca. Teda nie je možné jednostranne určovať čerpanie náhradného voľna zo strany zamestnávateľa. Opätovne podotýkame, že nahradenie času výkonu práce nadčas prostredníctvom náhradného voľna je explicitne podmienené súhlasom zamestnanca, ktorý si následne musí aj dohodnúť čas kedy bude toto voľno čerpať. Ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom na čase čerpanie tohto voľna v lehote 4 mesiacov, musí mu zamestnávateľ zaplatiť mzdu a mzdové zvýhodnenie.
Návšteva lekára - akútna a plánovaná
Prekážka v práci na strane zamestnanca
Z častých dôležitých osobných prekážok v práci je vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení. Rozsah pracovného voľna s náhradou mzdy Zákonník práce určuje pri tejto prekážke v práci na sedem dní, a to za predpokladu, že ošetrenie alebo vyšetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Ak to situácia zamestnanca umožňuje, mal by sa zúčastniť vyšetrenia alebo ošetrenia u lekára v čase svojho odpočinku, a teda mimo svojho pracovného času. Ak to však nie je možné, je zamestnávateľ povinný poskytnúť mu za túto návštevu pracovné voľno.
V praxi však často dochádza k problémom práve pri čase
vyšetrenia alebo ošetrenia, resp. pri dĺžke jeho trvania. Zákonník práce totiž
uvádza, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi na ošetrenie alebo
vyšetrenie v zdravotníckom zariadení sedem dní. Jedným dňom sa v zmysle
ustanovenia § 141 ods. 4 Zákonníka práce rozumie čas zodpovedajúci priemernej
dĺžke pracovnej zmeny vyplývajúci z určeného týždenného pracovného času.
Zamestnancovi je teda zamestnávateľ povinný poskytnúť pracovné voľno v dĺžke
jeho aktuálnej pracovnej zmeny. Problémom sa však stáva situácia, keď zamestnanec
absolvuje vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení napr. doobeda,
no v ten deň má rozvrhnutú nočnú alebo poobednú zmenu. Má zamestnanec aj v
tomto prípade nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy v dĺžke jeho zmeny? V
tomto prípade je nevyhnutné
poznamenať, že zamestnávateľ nie je subjektom, ktorý má oprávnenie posudzovať
dĺžku trvania ošetrenia resp. jeho dôvodnosť, nakoľko mu chýba na uvedenú
činnosť legislatívne oprávnenie. Neexistuje právna norma, ktorá by mu
uvedené umožňovala. Jediným jeho oprávnením je odmietnuť poskytnutie pracovného voľna a
náhrady mzdy z dôvodu, že posudzované ošetrenie bolo možné vykonať v iný čas,
ktorý nezasahoval do pracovného času zamestnanca. V prípade, že ošetrujúci lekár vystaví zamestnancovi potvrdenie o
celodennom vyšetrení, nepredstavuje pojem "celodenné vyšetrenie"
pracovnú zmenu zamestnanca ale klasický celý deň, t.j. 24 hodín. Celodenné
vyšetrenie u lekára tak predstavuje 24 hodín, ktoré zahŕňajú tak rannú,
poobednú aj nočnú zmenu, bez ohľadu na to, akú zmenu mal zamestnanec v daný deň
vykonávať. V prípade, ak zamestnanec predloží zamestnávateľovi potvrdenie o
celodennom vyšetrení u lekára, je
zamestnávateľ povinný poskytnúť mu pracovné voľno v
rozsahu jeho pracovnej zmeny v rámci celého dňa. V prípade potreby má zamestnanec v súvislosti s
vyšetrením alebo ošetrením právo aj na pracovné voľno v rozsahu vyššom ako ho
stanovuje Zákonník práce. Za tieto ďalšie dni už však zamestnancovi neprináleží
náhrada mzdy. To neplatí, ak by išlo o preventívne lekárske prehliadky
súvisiace s tehotenstvom. V takom prípade zamestnávateľ poskytne zamestnankyni
pracovné voľno s náhradou mzdy aj za viac ako sedem kalendárnych dní. Medzi
ďalšie dôležité osobné prekážky v práci zákonodarca zaradil aj materskú a
rodičovskú dovolenku, vlastnú svadbu (resp. svadbu dieťaťa a rodiča), úmrtie
určených rodinných príslušníkov, sprevádzanie rodinných príslušníkov do
zdravotníckeho zariadenia alebo narodenie
dieťaťa. V súvislosti s každou dôležitou osobnou prekážkou v práci
stanovuje Zákonník práce rozsah pracovného voľna a možnú náhradu mzdy.
2 vety, ktoré si často rôznym spôsobom vykladá ako zamestnávateľ, tak aj zamestnanec :
V tomto prípade je nevyhnutné poznamenať, že zamestnávateľ nie je subjektom, ktorý má oprávnenie posudzovať dĺžku trvania ošetrenia resp. jeho dôvodnosť, nakoľko mu chýba na uvedenú činnosť legislatívne oprávnenie. Neexistuje právna norma, ktorá by mu uvedené umožňovala.
Jediným jeho oprávnením je odmietnuť poskytnutie pracovného voľna a náhrady mzdy z dôvodu, že posudzované ošetrenie bolo možné vykonať v iný čas, ktorý nezasahoval do pracovného času zamestnanca."
Vyššie uvedený záver upravuje dve rozličné situácie.
- Prvá veta stanoviska upravuje posudzovanie samotnej dĺžky trvania ošetrenia alebo vyšetrenia zamestnanca v zdravotníckom zariadení. V zmysle nášho stanoviska nie je zamestnávateľ oprávnený posudzovať správnosť údajov uvedených v potvrdení, ktoré vydalo príslušné zdravotnícke zariadenie. Konkrétne máme na mysli ustanovenie o dĺžke a dôvodoch trvania prekážky v práci t.j. dĺžke trvania samotného ošetrenia.
- Druhá veta predmetného stanoviska sa týka úpravy doby, v ktorej je zamestnanec oprávnený absolvovať ošetrenie v zdravotníckom zariadení. V danom prípade Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov) ukladá zamestnancovi prioritne toto ošetrenie resp. vyšetrenie absolvovať v čase jeho odpočinku. Iba v prípade, ak sa toto ošetrenie resp. vyšetrenie nemohlo vykonať v čase odpočinku zamestnanca (napr. z dôvodu, že v danom čase nie sú ordinačné hodiny a pod.), je zamestnanec oprávnený absolvovať ošetrenie resp. vyšetrenie v zdravotníckom zariadení počas pracovného času.
ÚPLNÉ ZNENIE ZÁKONNÍKA PRÁCE
Dôležité osobné prekážky v práci upravuje ustanovenie § 141 Zákonníka práce
Ustanovenie zákona nerieši to či pracujete v jedno alebo viac zmennej prevádzke.
Nárok na pracovné voľno máte aj v mnohých iných prípadoch. Kedy a akú dlhu absenciu v práci vám musia ospravedlniť? Čo musíte urobiť, aby ste si mohli nárok uplatniť?
Ako na to
- vyšetrenie u lekára musíte nahlásiť zamestnávateľovi
- na tzv. priepustke vypíšete svoje údaje
- lekár alebo zdravotnícke zariadenie vám na nej vyznačí dátum a dĺžku vyšetrenia
- zamestnávateľovi treba priepustku doručiť bez zbytočného odkladu, najlepšie hneď po vyšetrení, respektíve na druhý deň
Dôležité osobné prekážky v práci
Lekárske vyšetrenie alebo ošetrenie
Platené voľno:
- najviac 7 dní za rok
- preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom
Neplatené voľno:
- nad rámec 7 dní
Narodenie dieťaťa
Platené voľno:
- ak potrebujete previezť matku dieťaťa do zdravotníckeho zariadenia a späť
Sprevádzanie
Platené voľno:
- najviac 7 dní za rok na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia
- najviac 10 dní na sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy
Úmrtie rodinného príslušníka
Platené voľno:
- 2 dni pri úmrtí manžela alebo dieťaťa a ďalší deň na pohreb
- 1 deň na pohreb svojho alebo manželovho (manželkinho) rodiča alebo súrodenca, manžela súrodenca
- + ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb
- najviac 1 deň na pohreb prarodiča alebo vnuka, prarodiča manžela alebo osoby, ktorá žila so zamestnancom v domácnosti
- + ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb
Svadba
Platené voľno:
- 1 deň na účasť na vlastnej svadbe
Neplatené voľno:
- na účasť na svadbe dieťaťa a rodiča zamestnanca
Nepriaznivé počasie
Platené voľno:
- najviac 1 deň
- týka sa len zamestnanca so zdravotným postihnutím, ktorý jazdí osobným autom
Neplatené voľno:
- nevyhnutne potrebný čas
Poznámka: Platené voľno znamená, že vám patrí náhrada mzdy vo výške vášho priemerného zárobku.
Presťahovanie
Neplatené voľno:
- najviac 1 deň pri sťahovaní v rámci obce
- najviac 2 dni pri sťahovaní do inej obce
Vedeli ste?
Ak ide o sťahovanie v záujme zamestnávateľa, poskytne vám pracovné voľno s náhradou mzdy.
Hľadanie práce pred odchodom zo zamestnania
Neplatené voľno:
- najviac 1 poldeň v týždni
Platené voľno:
- najviac 1 poldeň v týždni pri skončení pracovného pomeru z organizačných dôvodov
Dôležité je, čo je na priepustke
Asi najmenej zrozumiteľný je mnohým §. znenie o náhrade mzdy za poskytnutý čas strávený lekárskym vyšetrením/ošetrením či ako doprovod s rodinným príslušníkom. Preto som požiadal o jednoznačný výklad pána advokáta Slávika , dávam prepis našej komunikácie :
hovorím ja ( prezident RK BA III V.Záborský)
Prosím Vás, viete mi len vysvetliť, ako mám na seminároch zodpovedať na otázku
"V tomto prípade je nevyhnutné poznamenať, že zamestnávateľ nie je subjektom, ktorý má oprávnenie posudzovať dĺžku trvania ošetrenia resp. jeho dôvodnosť, nakoľko mu chýba na uvedenú činnosť legislatívne oprávnenie. Neexistuje právna norma, ktorá by mu uvedené umožňovala. Jediným jeho oprávnením je odmietnuť poskytnutie pracovného voľna a náhrady mzdy z dôvodu, že posudzované ošetrenie bolo možné vykonať v iný čas, ktorý nezasahoval do pracovného času zamestnanca."
Podľa mňa prvá veta je v rozpore s druhou...ako môže na základe druhej vety posúdiť oprávnenosť nároku, keď v prvej vete sa píše že nie je oprávnený posudzovať.... toto mám právne stanovisko v SKSaPA bulletine...
pretože mi na základe aj Vašich analýz inštruujeme na čo má zamestnanec nárok ale zamestnávateľ sa chytá práve tej vety druhej...
Hovorí pán advokát Slávik :
Z predmetného stanoviska ste vyňali časť cit. "V tomto prípade je nevyhnutné poznamenať, že zamestnávateľ nie je subjektom, ktorý má oprávnenie posudzovať dĺžku trvania ošetrenia resp. jeho dôvodnosť, nakoľko mu chýba na uvedenú činnosť legislatívne oprávnenie. Neexistuje právna norma, ktorá by mu uvedené umožňovala. Jediným jeho oprávnením je odmietnuť poskytnutie pracovného voľna a náhrady mzdy z dôvodu, že posudzované ošetrenie bolo možné vykonať v iný čas, ktorý nezasahoval do pracovného času zamestnanca."
Vyššie uvedený záver upravuje dve rozličné situácie.
- Prvá veta stanoviska upravuje posudzovanie samotnej dĺžky trvania ošetrenia alebo vyšetrenia zamestnanca v zdravotníckom zariadení. V zmysle nášho stanoviska nie je zamestnávateľ oprávnený posudzovať správnosť údajov uvedených v potvrdení, ktoré vydalo príslušné zdravotnícke zariadenie. Konkrétne máme na mysli ustanovenie o dĺžke a dôvodoch trvania prekážky v práci t.j. dĺžke trvania samotného ošetrenia.
- Druhá veta predmetného stanoviska sa týka úpravy doby, v ktorej je zamestnanec oprávnený absolvovať ošetrenie v zdravotníckom zariadení. V danom prípade Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov) ukladá zamestnancovi prioritne toto ošetrenie resp. vyšetrenie absolvovať v čase jeho odpočinku. Iba v prípade, ak sa toto ošetrenie resp. vyšetrenie nemohlo vykonať v čase odpočinku zamestnanca (napr. z dôvodu, že v danom čase nie sú ordinačné hodiny a pod.), je zamestnanec oprávnený absolvovať ošetrenie resp. vyšetrenie v zdravotníckom zariadení počas pracovného času.
Teda naše vyjadrenie sa venovalo úprave obsiahnutej v Zákonníku práce regulujúcej dobu, v ktorej zamestnanec môže absolvovať ošetrenie resp. vyšetrenie (druhá veta nášho stanoviska) a následne úprave dĺžky trvania samotného ošetrenia resp. vyšetrenia v zdravotníckom zariadení (prvá veta).
Zatiaľ čo v prípade voľby času, v ktorej sa zamestnanec má zúčastniť ošetrenia resp. vyšetrenia je výrazná ingerencia zamestnávateľa. V prípade posudzovania dĺžky samotného ošetrenia sú možnosti zamestnávateľa prakticky nulové.
Inak povedané zamestnanec má absolvovať ošetrenie resp. vyšetrenie v zdravotníckom zariadení v čase svojho voľna, a len v prípade ak to nie je možné, môže toto absolvovať v pracovnom čase. Takúto voľbu zamestnanca je zamestnávateľ oprávnený kontrolovať.
Následnú dĺžku trvania samotného ošetrenia resp. vyšetrenia v zdravotníckom zariadení už zamestnávateľ nemôže posudzovať a musí vychádzať z dokladu o existencii prekážky v práci a o jej trvaní, tak ako ho vystavilo zdravotnícke zariadenie.
hovorím ja ( prezident RK BA III V.Záborský)
Vaša odpoveď ma veľmi neuspokojila, lebo teda ako to chápem, zamestnávateľ môže oveľa viac manévrovať v posudzovaní umožnenia ošetrenia v pracovnom čase voči sestrám a pôrodným asistentkám pracujúcim vo viac zmennej prevádzke, ako v jednozmenej...Veď na základe toho teda môže vždy odbiť zamestnanca že si to má riešiť v deň voľna...ktorý mu pripadá na bežný pracovný deň..Ale ako môže zamestnávateľ posudzovať na základe ordinačných hodín že mám isť zajtra a nie dnes..keď len ja a môj lekár vie, že má na mňa termín dnes a nie zajtra..prosím toto vysvetlite, pretože na tomto argumentuje stále zamestnávateľ..
Hovorí pán advokát Slávik :
áno zamestnávateľ môže v zmysle ust. § 141 ods. 2 písm. a/ prvý bod zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov oveľa viac kontrolovať správnosť určenie doby, v ktorej sa zamestnanec rozhodne absolvovať ošetrenie resp. vyšetrenie v zdravotníckom zariadení.
V zmysle cit. ustanovenia vyplýva, že z dôvodu vyšetrenia alebo ošetrenia zamestnanca v zdravotníckom zariadení poskytne zamestnávateľ zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.
Súhlasím s Vami, že zvýraznený záver citovaného ustanovenia sa dotkne najviac sestier a pôrodných asistentiek pracujúcich na zmeny. Podstatným v danej veci je výklad termínu "nebolo možné vykonať mimo pracovného času". Uvedené ustanovenie Zákonníka práce je potrebné vykladať tak, že v prípade ak zdravotnícke zariadenie vie vysvetliť a odôvodniť potrebu prítomnosť zamestnanca na ošetrení práve v tomto čase, zamestnávateľ nie je oprávnený ďalej toto nejako posudzovať a vyjadrovať sa k tomu. Odôvodnená potreba prítomnosti zamestnanca na ošetrení v tomto čase môže spočívať napr. ordinačných hodinách, resp. v nejakom objednaní na konkrétny výkon, ale aj samotným zdravotným stavom zamestnanca. Podstatným v danej veci je odôvodnenie potreby vyšetrenie resp. ošetrenia v danom čase zo strany zamestnanca a hlavne zdravotníckeho zariadenia.
Záver celej tejto analýzy je teda taký : ak zamestnancovi pripadlo lekárske ošetrenie na deň, kedy mal vykonať riadne službu , a je jedno či dennú či nočnú, a tento zamestnanec má potvrdenie od lekára s dátumom a časom ošetrenia - (prípadne bez času označené ako celodenne ošetrenie), zamestnávateľ musí takúto priepustku akceptovať a zamestnancovi uznať na základe §.141 ZP. V prípade vyznačenia ako celodenné ošetrenie v deň, keď vám pripadá nočná služba, máte ták isto nárok na preplatenie tejto lekárskej návštevy v tento deň nenastúpiť na nočnú službu !
Zamestnanca nesmie odbiť tým, že mu to neuznáva pretože si to podľa neho mal riešiť v deň svojho voľna. Na toto nemá zamestnávateľ oprávnenie posudzovať opodstatnenie tohto vyšetrenia !
Myslím, že toto som tu už popísal absolútne zrozumiteľne a jasne.
§ 140 ZVYŠOVANIE KVALIFIKÁCIE
§140 (4) Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi, ktorý vykonáva
zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu, pracovné voľno päť dní v priebehu kalendárneho roka na sústavné
vzdelávanie a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Celé znenie :
§ 140 Zvyšovanie kvalifikácie
(1) Účasť na ďalšom vzdelávaní, v ktorom má zamestnanec získať predpoklady ustanovené právnymi predpismi alebo splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dohodnuté v pracovnej zmluve, je prekážkou v práci na strane zamestnanca.
(2) Zamestnávateľ môže poskytovať zamestnancovi pracovné voľno a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, najmä ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa. Zvýšenie kvalifikácie je aj jej získanie alebo rozšírenie.
(3) Pracovné voľno podľa odseku 2 poskytne zamestnávateľ najmeneja) v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní,b) dva dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,c) päť dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky, maturitnej skúšky a absolutória,d) 40 dní súhrnne na prípravu a vykonanie všetkých štátnych skúšok alebo dizertačnej skúšky v jednotlivých stupňoch vysokoškolského vzdelávania,e) desať dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej práce, diplomovej práce alebo dizertačnej práce.
(4) Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu, pracovné voľno päť dní v priebehu kalendárneho roka na sústavné vzdelávanie a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
(5) Za pracovné voľno poskytnuté zamestnancovi na vykonanie opravnej skúšky nepatrí náhrada mzdy.(6) Za prácu nadčas, ktorá presahuje rozsah práce nadčas podľa § 97, patrí zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu, náhradné voľno. Náhradné voľno sa poskytuje najneskôr do dvoch kalendárnych mesiacov po vykonaní práce nadčas.
(7) Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu, náhradné voľno podľa odseku 6, a ak z tohto dôvodu rozsah práce nadčas tohto zamestnanca presahuje rozsah určený podľa § 97 alebo takýto zamestnanec vykonáva zdravotnícke povolanie v rozpore s požiadavkami na personálne zabezpečenie zdravotníckeho zariadenia podľa osobitného predpisu, zamestnávateľ poskytne takému zamestnancovi pracovné voľno na ďalšie vzdelávanie v rozsahu práce nadčas, ktorá presahuje rozsah určený podľa § 97, alebo náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku; ustanovenia § 121 sa nepoužijú.
(8) Do pracovného voľna podľa odseku 6 sa nezapočítava pracovné voľno na sústavné vzdelávanie podľa odseku 4.
Veľká vďaka patri nášmu členovi Kontrolného výboru Mgr. Milošovi Čaklošovi, ktorý pre nás všetkých pripravil najdôležitejšie výňatky paragrafových znení . Dávame do prílohy
Kontaktujte Inšpektorát práce
Podnety
Podnet je podanie fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá poukazuje na porušovanie pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie.
Pokiaľ chcete podať podnet na zamestnávateľa, v podaní je potrebné uviesť :
- vaše meno, priezvisko a adresu bydliska (pokiaľ chcete podanie poslať anonymne, tak tento bod neuvediete, ale v tom prípade nebudete informovaný o výsledku inšpekcie práce, taktiež šetrenie anonymných podnetov je na posúdení hlavného inšpektora práce),
- presná adresa firmy, resp. zamestnávateľa (u ktorého dochádza k porušovaniu predpisov),
- čo je podľa Vás vo firme porušované (napr. pracovnoprávne predpisy alebo predpisy súvisiace s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, čo najpresnejšie špecifikovať).
Podnet je možné zaslať na miestny príslušný inšpektorát práce (podľa miesta prevádzky, resp. sídla zamestnávateľa), prípadne aj na Národný inšpektorát práce.
Presný postup ako podať podnet :
Tlačivo s postupom na podanie podnetu :
Riadne platiaci člen SKSaPA sa môže BEZPLATNE obrátiť priamo na právnikov SKSaPA
na prihlásenie použite svoje prihlasovacie údaje, ktoré sú totožné s prihlasovacími údajmi na portál SKSaPA